Dokonalou ukážkou Skuteckého majstrovského portrétneho umenia je bezpochyby predkladané dielo „Benátčanka“. Benátska krásavica uvoľnene sa opierajúca o stenu reprezentuje dokonalý obraz umeleckej bravúry i technickej dokonalosti maliara. Monochróm bielych šiat a pozadia svetlej steny upriamuje ťažisko divákovej pozornosti na tvár mladej ženy, ktorá divákovi pohľad opláca s ľahostajným záujmom vedomá si svojej krásy. Prirodzenosť zobrazenia ženy, detaily šperkov i drapérie šiat ukazujú Skuteckého majstrovstvo, cit pre detail, psychologický ponor i dokonalé zvládnutie realistickej maľby. Jeho prísne akademické školenie aj nefalšovaný záujem o tvorivé postupy starých majstrov, ale aj techniku súčasných francúzskych krajinárov zabránili maliarovi nasledovať módny benátsky žáner, v ktorého malebnosti nenachádza skutočný obsah. Portrét bol plnohodnotnou súčasťou Skuteckého tvorby už pred pobytom v Taliansku, známe sú viaceré portréty, vytvorené maliarom ešte počas života vo Viedni. Benátska tvorba je však poznamenaná technickým zdokonalením maľby, psychologickým zachytením modelu a maliarskym rozvinutím, čo umocnilo celkový realistický účin portrétov. V rokoch 1883-1884 sa maliarovo sústredenie na verné zachytenie človeka posúva do novej roviny a olejový portrét nadobúda v jeho tvorbe čoraz významnejšie postavenie, stáva sa ťažiskom Skuteckého maliarskeho umenia.