1912, olej na plátne, 160x95 cm, značené vpravo dole „K. Mašek 1912“ Dielo bolo vystavované na výstave „Od práce k zábavě. Podoby volného času v umění XIX. století“ v Západočeskej galérii v Plzni v období 20.2.-10.5.2020,  publikované vo výstavnom katalógu pod kat.č. 57.

Obraz Karla Vítězslava Maška „Alegória jari“ je absolútnou zberateľskou raritou. Súputnik Alfonsa Muchu, ktorého diela vystavuje v stálej zbierke parížske Museé d´Orsay, sa na domácej českej umeleckej scéne objavuje naozaj len veľmi zriedkavo. O to raritnejším je výskyt diela „Alegória jari“ z roku 1912 od tohto maliara na aukcii slovenskej aukčnej spoločnosti ART INVEST. Jeden z popredných originálnych tvorcov českej varianty secesného štýlu po krátkom intermezze na pražskej AVU pokračoval v štúdiu spolu s A. Muchom v Mníchove a na Académie Julian v Paríži. Odchod do Paríža, odpútanie sa od domácej umeleckej scény, hľadanie nových podnetov a nových európskych zdrojov inšpirácie posunulo maliara od historizujúcej akademickej maľby k využitiu výdobytkov postimpesionizmu a pointilizmu. Neskôr vo svojej tvorbe rovnako uplatňuje ornament ako prístupný umelecký prejav, predlohou však musí byť samotná príroda a dekoratívny rytmický ornament v plnej miere podlieha umelcovej individualite bez akéhokoľvek formálneho obmedzenia. Ako výsledok týchto moderných tendencií K.V. Mašek vytvára sériu symbolistických diel s dominantnou ženskou postavou dotvorenou plnohodnotnými secesnými prvkami. Využitie svetla v týchto dielach ako základného prvku kompozície, nesporné maliarovo preraffaelistické poučenie, individuálne uchopenie prírody do secesných sekvencií posúvajú tieto Maškove diela do kategórie vrcholných počinov českého symbolizmu. Dokonalou ukážkou takéhoto diela je aj ponúkaný veľkoformátový obraz „Alegória jari“. Ústredným motívom je mladá žena v dobových šatách sediaca v záhrade v záplave kvetov. Pohľad upretý do diaľky s neurčitou túžbou v očiach dodáva dielu mystický nádych a podčiarkuje snovú nereálnosť záhrady. Vynikajúco zvolený symbolistický motív, secesné ladenie i rukopisná dokonalosť umožňujú smelo zaradiť toto dielo na úroveň vrcholných počinov G. Klimta či A. Muchu

Karel Vítězslav Mašek se narodil 1. září 1865 v Točné u Prahy-Komořan. Krátce studoval na pražské Akademii, ale v roce 1884 odešel studovat na Akademii do Mnichova. Zde byl členem spolku českých studentů Škréta. Následně, v roce 1887, odcestoval do Paříže, kde studoval na Julianově akademii u Gustave Boulangera a Julese Lefebvre. V roce 1888 se vrátil zpět do Prahy a o tři roky později se stal členem Krasoumné jednoty.

Věnoval se ilustracím a národopisným studiím, a maloval opony pro česká i slovenská divadla (Kolín, Plzeň, Náchod, Martin). V roce 1896 získal stipendium pro studijní cestu na Moravu. Od roku 1898 působil jako profesor dekorativní malby na Uměleckoprůmyslové škole v Praze. Mezi jeho žáky patřil malíř Josef Čapek nebo architekt Bohumil Waigant. Věnoval se i architektuře a urbanismu, a v roce 1901 navrhl vlastní vilu včetně vybavení interiéru. 

Karel Vítězslav Mašek se 15. února 1890 oženil s Viktorií Černou z Předměřic (1866–1944) v zámecké kapli v Dolních Beřkovicích. Jejich jediný syn Ing. Dr. Jaroslav Mašek (1.7.1893–1.5.1956) byl architekt, profesor ČVUT v Praze.

Zemřel v Praze 24. července 1927.